
Návrh oplotenia je prirodzenou a neodlúčiteľnou súčasťou projektu každého rodinného domu. Nezriedka je plotom ohradený aj bytový dom, či iná budova v princípe akejkoľvek funkcie. Oplotenie opticky vymedzuje konkrétny pozemok a dáva vo všeobecnosti najavo, kde končí priestor verejný a začína súkromný, patriaci k objektu. Dnes si však ľudia pri svojich rodinných domoch vyberú návrh oplotenia mnohokrát zbytočne masívny. Neuvedomujú si tak, že zhoršujú kvalitu verejného priestoru nielen svojim susedom, ale v konečnom dôsledku i samy sebe.
V priebehu posledných dvadsiatich rokoch sa odštartoval nebývalý rozvoj obcí v okolí našich väčších miest. Ľudia opúšťali mestské byty v snahe získať väčší obytný priestor, rozšírený aj o záhradu a vo veľkom sa sťahovali do priľahlých obcí. V obciach vznikali nové ulice a štvrte rodinných domov, často krát bez poriadnej občianskej vybavenosti. Tieto zóny sa však vyznačovali a dodnes vyznačujú aj inou charakteristikou. Výzor ulíc je ovplyvnený rôznym oplotením, ktoré častokrát presahuje výšku dospelého človeka. Ulica tak nie je opticky formovaná priečeliami rodinných domov a predzáhradkami (tie sú za plotmi do veľkej miery skryté, špeciálne pokiaľ ide o jednopodlažné stavby), ale plotmi, či múrmi, ktoré sú často vyhotovené z neestetických materiálov z dôvodu ich ekonomickej dostupnosti. Pritom skvelou alternatívou sú živé ploty, ktoré sú po estetickej stránke omnoho pozitívnejšie vnímané a pri návrhoch ich preferujú aj architekti.
Obyvatelia stavbou vysokých múrov, v snahe zvýšiť svoje bezpečie, paradoxne zvyšujú možnosť vzniku kriminality na svojej ulici. Podľa viacerých urbanistických výskumov totiž bezpečie ulice vzrastá v závislosti od toho, koľko okien, či výkladov je do nej smerovaných. V skratke teda platí: čím viac je ulica osvetlená a kontrolovaná oknami rodinných domov, tým bezpečnejšia sa celá lokalita stáva. Logicky si predsa každý rozmyslí, či poruší zákon, alebo urobí priestupok na ulici, kde ho môže z okien domov vidieť hocikto. Ľahšie sa však už môže udiať niečo zlé na ulici, ktorá je z oboch strán lemovaná vysokým betónovým múrom. Neobstojí ani argument o súkromí, to predsa poskytuje obyvateľom záhrada za rodinným domom. Oplotenie prednej časti domu by naozaj malo byť nižšie.
V Európe nie je tak rozšírený trend predného oplotenia pozemku. Ploty a bránky veľakrát bývajú v jednej úrovni s priečelím rodinného domu po jeho bokoch, ohradzujúc tak iba priestor vedľa domu a za ním. Teda ten, ktorý obyvateľom naozaj slúži na súkromné aktivity.
Bolo by dobré vrátiť sa k tradičnému obrazu ulíc našich dedín, kde kde ulica predstavovala spoločenský priestor a vytvárala vzťahy medzi jej obyvateľmi. Nebola anonymným miestom pre parkovanie áut a miestom, kde sa človek bojí po zotmení prejsť.