Všetci to poznáme. Prídeme domov a konečne hodíme za hlavu všetky problémy posledných hodín. Pocit súkromia býva na nezaplatenie. Občas však zabúdame, že na ulici nebývame sami. Aj taká banalita ako nesprávny návrh oplotenia vie pokaziť dojem celého prostredia ulice.

Návrh oplotenia je prirodzenou a neodlúčiteľnou súčasťou projektu každého rodinného domu. Nezriedka je plotom ohradený aj bytový dom, či iná budova v princípe akejkoľvek funkcie.  Oplotenie opticky vymedzuje konkrétny pozemok a dáva vo všeobecnosti najavo, kde končí priestor verejný a začína súkromný, patriaci k objektu. Dnes si však ľudia pri svojich rodinných domoch vyberú návrh oplotenia mnohokrát zbytočne masívny. Neuvedomujú si tak, že zhoršujú kvalitu verejného priestoru nielen svojim susedom, ale v konečnom dôsledku i samy sebe.

V  priebehu posledných dvadsiatich rokoch sa odštartoval nebývalý rozvoj obcí v okolí našich väčších miest. Ľudia opúšťali mestské byty v snahe získať väčší obytný priestor, rozšírený aj o záhradu a vo veľkom sa sťahovali do priľahlých obcí. V obciach vznikali nové ulice a štvrte rodinných domov, často krát bez poriadnej občianskej vybavenosti. Tieto zóny sa však vyznačovali a dodnes vyznačujú aj inou charakteristikou. Výzor ulíc je ovplyvnený rôznym oplotením, ktoré častokrát presahuje výšku dospelého človeka. Ulica tak nie je opticky formovaná priečeliami rodinných domov a predzáhradkami (tie sú za plotmi do veľkej miery skryté, špeciálne pokiaľ ide o jednopodlažné stavby), ale plotmi, či múrmi, ktoré sú často vyhotovené z neestetických materiálov z dôvodu ich ekonomickej dostupnosti.  Pritom skvelou alternatívou sú živé ploty, ktoré sú po estetickej stránke omnoho pozitívnejšie vnímané a pri návrhoch ich preferujú aj architekti.

Obyvatelia stavbou vysokých múrov, v snahe zvýšiť svoje bezpečie, paradoxne zvyšujú možnosť vzniku kriminality na svojej ulici. Podľa viacerých urbanistických  výskumov totiž bezpečie ulice vzrastá v závislosti od toho, koľko okien, či výkladov je do nej smerovaných. V skratke teda platí: čím viac je ulica osvetlená a kontrolovaná oknami rodinných domov, tým bezpečnejšia sa celá lokalita stáva. Logicky si predsa každý rozmyslí, či poruší zákon, alebo urobí priestupok na ulici, kde ho môže z okien domov vidieť hocikto.  Ľahšie sa však už môže udiať niečo zlé na ulici, ktorá je z oboch strán lemovaná vysokým betónovým múrom. Neobstojí ani argument o súkromí, to predsa poskytuje obyvateľom záhrada za rodinným domom. Oplotenie prednej časti domu by naozaj malo byť nižšie.

V Európe nie je tak rozšírený trend  predného oplotenia pozemku. Ploty a bránky veľakrát bývajú v jednej úrovni s priečelím rodinného domu po jeho bokoch, ohradzujúc tak iba priestor vedľa domu a za ním. Teda ten, ktorý obyvateľom naozaj slúži na súkromné aktivity.

Bolo by dobré vrátiť sa k tradičnému obrazu ulíc našich dedín, kde kde ulica predstavovala spoločenský priestor a vytvárala vzťahy medzi jej obyvateľmi. Nebola anonymným miestom pre parkovanie áut a miestom, kde sa človek bojí po zotmení prejsť.